Päť krajín NATO chce opäť používať protipechotné míny. Od konvencie odstupujú pre obavy z Ruska a Bieloruska
Päť krajín NATO plánuje odstúpiť od zákazu protipechotných mín.
Filtrovať podľa kategórie
Päť krajín NATO plánuje odstúpiť od zákazu protipechotných mín.
Ministerka zdravotníctva a rodiny Catherine Vautrinová už v máji zdôraznila, že „tabak musí zmiznúť z miest, kde sú deti“ a pripomenula „právo detí dýchať čistý vzduch“.
V reakcii na udalosti z juhu Slovenska sprísnili pravidlá.
Odesa, prístavné mesto na pobreží Čierneho mora s približne miliónom obyvateľov, je častým terčom ruských útokov od začiatku invázie.
Izraelská armáda popiera, že by cielene útočila na civilistov, a GHF odmieta, že by jej distribučné miesta boli spojené s úmrtiami.
Fico nechce zvyšovať výdavky na armádu ani v roku 2027.
Zástupcovia rezortu vnútra a českého ministerstva obrany počas tohto týždňa navštívili viac ako 40 vojnových cintorínov a pamätníkov prvej svetovej vojny naprieč Slovenskom.
Podľa informácií spomenutého webu Fico podmieňuje podporu sankcií získaním záruk od EÚ v oblasti plynu.
Ochota nahlasovať korupciu rastie, hlásiť by ju chcelo 71 percent ľudí.
Komplexná kontrola prebehla bez ohlásenia v dňoch 20 až 23. júna.
28.6.2025 (SITA.sk) – Päť členských krajín NATO – Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko – oznámilo v nedávnom období zámer odstúpiť od Ottawskej konvencie o zákaze protipechotných mín.
Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na The Telegraph, po formálnych notifikáciách, ktoré majú byť doručené OSN v týchto dňoch, budú môcť tieto štáty od konca roka 2025 opäť vyrábať, skladovať a nasadzovať míny.
Ottawská konvencia, podpísaná v roku 1997 a platná od roku 1999, zaväzuje signatárov ukončiť výrobu, skladovanie, transfer a používanie protipechotných mín a zničiť existujúce zásoby do štyroch rokov. K marcu 2025 mala 165 zmluvných strán, no kľúčové vojenské mocnosti ako USA, Čína, India, Pakistan a Rusko medzi ne nepatria.
Podľa analýzy Financial Times sa k Fínsku pridajú aj Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, pričom všetky argumentujú bezpečnostnými hrozbami na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. Fínsko zdôrazňuje, že míny by pomohli brániť jeho členitý, zalesnený terén v prípade invázie.
Litovská ministerka obrany Dovile Šakalienė uviedla: „Nelegálna vojna Ruska proti Ukrajine, systematické porušovanie medzinárodného práva a vojenské provokácie na našich hraniciach predstavujú existenčnú hrozbu.“ Litva plánuje na výrobu mín vyčleniť približne 929 miliónov dolárov.
Aktivisti naprieč Európou však varujú, že odstúpenie krajín od konvencie môže viesť k návratu mínovej vojny a ohroziť desaťročia humanitárneho pokroku. Podľa The Guardian v apríli zahynuli pri výbuchu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny dvaja medzinárodní dobrovoľníci vrátane britského špecialistu na odmínovanie Chrisa Garretta.
Viac k témam: európska bezpečnosť, Ottawská zmluva, vojna na Ukrajine, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk – Päť krajín NATO chce opäť používať protipechotné míny. Od konvencie odstupujú pre obavy z Ruska a Bieloruska © SITA Všetky práva vyhradené.