Rezervy sa minuli, vojnová ekonomika naráža na svoje limity, tvrdí Kielský inštitút
Analytici hovoria o vytvorení ekonomiky „dvoch koľají“, v ktorej odvetvia napojené na vojenský priemysel rastú na úkor civilného sektora.
Filtrovať podľa kategórie
Analytici hovoria o vytvorení ekonomiky „dvoch koľají“, v ktorej odvetvia napojené na vojenský priemysel rastú na úkor civilného sektora.
Minister označil Tanzániu za perspektívneho partnera s výrazným hospodárskym potenciálom.
Obe havárie sa stali v skorých ranných hodinách pri meste Győr a týkali sa vozidiel s moldavskými evidenčnými číslami.
Závod v Nižnekamsku patrí medzi strategické podniky ruského chemického priemyslu. Je najväčším domácim výrobcom vysokopevnostného kaučuku pre nákladné pneumatiky a zároveň jediným...
Matcha si v posledných rokoch získala pevné miesto v každodenných rituáloch mnohých ľudí.
Študentka Soňa zmizla 10. septembra 2023 na ceste z autobusovej zastávky domov. Našli ju po približne 26 hodinách pred nemocnicou v bratislavskej Petržalke.
Počas pobytu pod Tatrami sa stretne s premiérom Robertom Ficom aj prezidentom Petrom Pellegrinim.
Zaostávanie sa prejavuje najmä v nízkych výdavkoch na výskum a vývoj, nedostatočných investíciách či slabšej podpore inovácií a podnikania.
Mesto Dubnica nad Váhom doteraz predložilo deväť projektových žiadostí v celkovej hodnote viac ako 7 miliónov eur, pričom tri projekty už získali financovanie vo výške približne...
Medzilaborce boli v roku 1991 dejiskom historicky prvého Svetového kongresu Rusínov, ktorý odštartoval novú etapu rozvoja rusínskeho národného života po páde totalitného režimu.
12.6.2026 (SITA.sk) – Analytici hovoria o vytvorení ekonomiky „dvoch koľají“, v ktorej odvetvia napojené na vojenský priemysel rastú na úkor civilného sektora.
Ruská vojnová ekonomika sa podľa novej analýzy dostala na hranicu svojich možností. Tvrdí to renomovaný Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku, podľa ktorého Moskva postupne vyčerpala finančné rezervy, ktoré jej v prvých rokoch vojny pomáhali zmierňovať dopady západných sankcií.
„V prvých rokoch vojny proti Ukrajine sa ruská ekonomika ukázala byť odolnejšia, než mnohí očakávali. Dnes sú však jej rezervy vyčerpané,“ uviedol prezident inštitútu a spoluautor štúdie Moritz Schularick.
Podľa správy Rusko čelí čoraz väčšiemu nedostatku pracovnej sily, moderných technológií aj výrobných kapacít. Ďalšie zvyšovanie vojenských výdavkov už podľa autorov neprináša rast produkcie, ale najmä vyššiu infláciu. „Základy ekonomiky sa výrazne oslabili. Rozpočtové rezervy sa z veľkej časti minuli, ekonomický rast sa prakticky zastavil a závislosť krajiny od Číny je čoraz výraznejšia,“ upozornil Schularick.
Analytici hovoria o vytvorení ekonomiky „dvoch koľají“, v ktorej odvetvia napojené na vojenský priemysel rastú na úkor civilného sektora. Zároveň upozorňujú, že značná časť vojnových výdavkov sa presunula mimo oficiálneho štátneho rozpočtu prostredníctvom rozsiahleho úverového financovania.
Významným faktorom sa podľa štúdie stáva aj rastúca závislosť Moskvy od Pekingu. Na Čínu dnes pripadá približne 35 percent celkového zahraničného obchodu Ruska a väčšina kriticky dôležitých technológií či komponentov s vojenským využitím.
Výskumníci upozorňujú, že hoci Čína pomohla Rusku zmierniť dôsledky sankcií, vzťah medzi krajinami sa stáva čoraz asymetrickejším v prospech Pekingu, keďže Čína postupne zvyšuje svoj vplyv na ruský obchod, finančný systém a priemyselné dodávateľské reťazce.
Autori štúdie preto vyzývajú západné krajiny na zvýšenie ekonomického tlaku na Moskvu. Navrhujú dôslednejšie postihovať takzvanú tieňovú flotilu prepravujúcu ruskú ropu, zaviesť účinnejšie sekundárne sankcie a zvažovať aj osobitné clo na zostávajúci ruský export do Európskej únie, z ktorého výnos by mohol smerovať na podporu Ukrajiny. Podľa nich by akýkoľvek výraznejší ekonomický šok mohol v súčasnosti výrazne oslabiť schopnosť Kremľa financovať pokračovanie vojny.
Viac k témam: Ruská ekonomika, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Rezervy sa minuli, vojnová ekonomika naráža na svoje limity, tvrdí Kielský inštitút © SITA Všetky práva vyhradené.