Filtrovať podľa kategórie
Na študentskej kandidátke je 250 uchádzačov o poslanecké mandáty, pričom väčšina z nich dosiaľ nezastávala verejné funkcie.
Vojna sa začala 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán a zabili najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a vysokých vojenských veliteľov.
Jednou z prvých investícií bola inštalácia multimediálneho systému s centrálnou kockou nad ľadovou plochou, ktorú uviedli do prevádzky pred dvoma rokmi.
Organizátori demonštrácií obviňujú Macrona a jeho vládu z ignorovania nespokojnosti verejnosti s rastúcimi cenami a podmienkami v školstve.
Príčinu vzniku požiaru ešte zisťujú.
Na pracovnom portáli bolo k 18. októbru aktívnych 64 354 životopisov.
Zároveň otvorene priznal frustráciu z krokov administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktoré podľa neho Ukrajine nepomáhajú v obrane proti ruskej agresii.
Policajti mu dali fúkať a namerali mu 1,6 promile.
Operácia je reakciou na útok, pri ktorom dvaja palestínski ozbrojenci zabili dvoch izraelských vojakov.
Obnovenie stabilného pripojenia je mimoriadne dôležité pre ukrajinské jednotky na fronte.
24.10.2026 (SITA.sk) – Na študentskej kandidátke je 250 uchádzačov o poslanecké mandáty, pričom väčšina z nich dosiaľ nezastávala verejné funkcie.
Srbskí študenti, ktorí už takmer dva roky organizujú masové protivládne protesty, sa v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách pokúsia ukončiť viac ako 14-ročnú vládu Srbskej pokrokovej strany (SNS). Ich kandidátka predstavuje jednu z najvážnejších politických výziev pre pravicovo-populistickú stranu bývalého prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorá je pri moci od roku 2012.
„Som si istá, že vyhráme a v pondelok 26. októbra sa zobudíme v slobodnom Srbsku,“ povedala agentúre AFP 21-ročná študentka politológie Maša Perepeliucová.
Študentské hnutie vzniklo po tragédii z novembra 2024, keď sa na zrekonštruovanej železničnej stanici v Novom Sade zrútil betónový prístrešok a zahynulo 16 ľudí. Nešťastie vyvolalo rozsiahle protesty proti údajnej korupcii a netransparentnému fungovaniu štátnych inštitúcií. Demonštrácie postupne prerástli do najväčšieho občianskeho odporu v Srbsku od pádu Slobodana Miloševiča v roku 2000. Na marcovom zhromaždení v Belehrade sa podľa nezávislých odhadov zúčastnilo približne 300-tisíc ľudí.
Na študentskej kandidátke je 250 uchádzačov o poslanecké mandáty, pričom väčšina z nich dosiaľ nezastávala verejné funkcie. Mnohí pochádzajú z akademického prostredia a odborných profesií. Hnutie nemá výrazného vodcu a kandidátov vyberajú zhromaždenia na jednotlivých univerzitných fakultách.
„Nehľadáme nového lídra, okolo ktorého by vznikol ďalší kult osobnosti,“ uvádza sa na jeho webovej stránke. Profesor chémie a kandidát Radomir Šaičić tvrdí, že študenti ponúkajú alternatívu k doterajším politickým praktikám. „Je to vlna ľudovej nespokojnosti, nádeje a viery vo víťazstvo, ktorú nemožno zastaviť,“ povedal.
Aktivisti však upozorňujú na zastrašovanie a represie. Podľa Šaičića boli viacerí študenti odpočúvaní, sledovaní, zadržiavaní alebo obťažovaní. Desiatky demonštrantov skončili vo väzbe, pričom niektorých úrady obvinili z prípravy násilného zvrhnutia ústavného poriadku. Počas protestov opakovane vrazili autá do davov a demonštrantov napádali maskovaní muži. Organizácia SHARE Foundation navyše upozornila na prípady napadnutia telefónov ľudí spojených s hnutím sofistikovaným špionážnym softvérom. Srbské úrady odmietajú, že by o takýchto aktivitách vedeli.
Vučić, ktorý v septembri odstúpil z prezidentskej funkcie, aby mohol kandidovať na premiéra, opakovane označuje študentské protesty za pokus o prevrat podporovaný zo zahraničia. Toto tvrdenie šíria aj médiá naklonené vládnej strane. Študenti ho odmietajú a poukazujú na nerovné podmienky politického súboja. „Ľudia často nemajú možnosť vidieť druhú stranu, jednoducho preto, ako fungujú médiá v Srbsku,“ vysvetlila Perepeliucová.
Výsledok volieb zostáva neistý, keďže v Srbsku chýbajú spoľahlivé nezávislé prieskumy a dostupné merania sa výrazne líšia. Prieskum inštitútu Nová srbská politická myšlienka (NSPM), zverejnený tento týždeň, prisúdil študentskej kandidátke podporu 44,5 percenta a SNS 42,7 percenta. Septembrový prieskum agentúry Faktor Plus, považovanej za blízku vláde, naopak ukázal náskok SNS s 48,6 percenta oproti 37,1 percenta pre študentov. Politológ Dušan Vučićević očakáva, že študentské hnutie získa viac ako 40 percent hlasov. Jeho príťažlivosť pripisuje najmä tomu, že oslovuje politický stred a vyhýba sa rozdeľujúcim zahraničnopolitickým témam vrátane vzťahov s Ruskom.
Študenti sľubujú zlepšenie zdravotníctva, dostupnejšie bývanie a predovšetkým boj proti korupcii. Podľa Šaičića pripravili spolu s odborníkmi približne 1 200-stranový vládny program, ktorý však zatiaľ nezverejnili. Otázniky vyvoláva aj ich odmietavý postoj k sankciám proti Rusku a nejasná pozícia k vstupu Srbska do Európskej únie. Vučićević upozorňuje, že prípadné víťazstvo by bolo iba začiatkom náročného procesu. „Čakalo by ich obrovské množstvo práce, aby zo Srbska urobili dobre spravovaný a demokratický štát,“ konštatoval.
Viac k témam: Parlamentné voľby v Srbsku
Zdroj: SITA.sk – Srbskí študenti chcú po 14 rokoch zosadiť vládnu stranu Aleksandara Vučiča, upozorňujú na zastrašovanie a represie © SITA Všetky práva vyhradené.