Filtrovať podľa kategórie
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy vznikol ako poistka proti sovietskej hrozbe; za viac než 75 rokov ho NATO použilo iba raz – po útokoch z 11. septembra 2001.
Dvere do nového divadla otvárala spolu s rozprávkovými postavami viceprimátorka Trnavy Eva Nemčovská
Legislatívna zmena otvára otázku, či štát v snahe uspokojiť tisíce žiadateľov neobetuje moderné štandardy samostatného a dôstojného života.
Jean-Philippe Tanguy z Národného združenia odmieta, že by odkazoval na nacizmus. Tvrdí, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu a ospravedlniť sa za ne nechce.
Húsíovia ovládli strategický prieliv Báb al-Mandab a tvrdia, že americká vojenská pomoc Saudskej Arábii vyvolá ich odvetu.
Najskôr vzájomne sledovali svoju tvorbu na sociálnych sieťach.
Oslavy výročia 3. októbra v sprievodnom programe ponúknu ukážky vojenskej techniky, dobovej poľnej kuchyne aj pietny akt kladenia vencov za účasti hostí.
Približne 20-metrový múr môže byť pozostatkom opevnenia starovekej Lutécie. Stopy požiaru navyše časovo zapadajú do obdobia, o ktorom písal Julius Caesar.
Kontakty špičkového diplomata s Epsteinom pokračovali až do roku 2019, nórsky parlament už zriadil nezávislú komisiu a začne vypočúvať ministrov.
Minister obrany hovorí o zbytočnej hystérii médií a najmä opozície.
23.9.2026 (SITA.sk) – Článok 5 Severoatlantickej zmluvy vznikol ako poistka proti sovietskej hrozbe; za viac než 75 rokov ho NATO použilo iba raz – po útokoch z 11. septembra 2001.
Má len niekoľko viet, no stojí na ňom celá bezpečnostná architektúra NATO. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy hovorí, že ozbrojený útok proti jednému členovi aliancie sa považuje za útok proti všetkým. Neznamená však, že po jeho aktivovaní automaticky vypukne spoločná vojna všetkých členov.
Severoatlantickú zmluvu podpísalo 4. apríla 1949 dvanásť krajín Európy a Severnej Ameriky. Dokument má iba 14 článkov a niečo viac ako tisíc slov. Jeho jadrom bola jednoduchá myšlienka – ak niekoho napadnú, ostatní mu pomôžu.
V začínajúcej studenej vojne išlo o zásadnú poistku. Sovietsky zväz ovládal značnú časť strednej a východnej Európy a západné štáty, stále sa spamätávajúce z druhej svetovej vojny, chceli potenciálnemu protivníkovi ukázať, že útok na jednu krajinu nebude znamenať konflikt iba s ňou.
Článok 5 vychádza aj z Charty OSN, konkrétne z práva štátov na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu. Ak je spojenec vojensky napadnutý a požiada o pomoc alebo s ňou súhlasí, ostatní majú povinnosť reagovať.
Zmluva však každému štátu ponecháva rozhodnutie, aké kroky považuje za potrebné. Pomoc preto môže, ale nemusí zahŕňať použitie ozbrojenej sily.
Nie každý incident pritom automaticky spadá pod článok 5. Za ozbrojený útok sa môže považovať klasická invázia, ale za určitých okolností aj významný kybernetický či hybridný útok alebo útok súvisiaci s vesmírom. Posudzuje sa vždy konkrétny prípad.
NATO použilo článok 5 iba raz – po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001. Spojenci následne posilnili výmenu spravodajských informácií, ochranu amerických zariadení či prístup k letiskám a prístavom. Do vzduchu nad USA vyslali aj lietadlá AWACS a v Stredozemnom mori spustili protiteroristickú operáciu.
Článok 5 tak nie je iba mechanizmom reakcie na vojnu. Jeho hlavnou silou je odstrašenie. Protivník má vedieť, že prípadný útok nebude riešiť s jedinou krajinou, ale s celou alianciou. Práve preto NATO po ruskej invázii na Ukrajinu posilnilo východné krídlo vrátane mnohonárodných jednotiek na Slovensku.
Viac k témam: Článok 5 NATO, Ruská invázia, Sovietsky zväz, Stredozemné more, Vojna na Ukrajine, východné krídlo NATO
Zdroj: SITA.sk – Útok na jedného je útokom na všetkých, no článok 5 automaticky neznamená vojnu © SITA Všetky práva vyhradené.