Som ekonóm. Kto vlastne som som? Ak sa nazvete ekonómom, v spoločnosti môže byť váš profesijný status chápaný rôzne. Môže znamenať prestíž, uznanie, obdiv, rešpekt ale aj opovrhnutie, ba dokonca aj ľútosť.

Ekonómom v očiach verejnosti môže byť uznávaný odborník, analytik pracujúci v dôležitej inšitúcii, štatista, bankár aj reformátor. Tvorca domácich politík alebo našeptávač pre vplyvné osobnosti. Toľko uznaniahodná časť.

Ak poviete, že ste ekonóm, druhá časť verejnosti si pomyslí, že ste účtovník, pracovník na mzdovom oddelení alebo „ten čo na úrade stráži štátne peniaze“.

Profesia ekonóma môže z diaľky pôsobiť nudne. No nie je len o neustálom vystedávaní za počítačom, práci s číslami a nekonečnými haldami papiera. Aký by mal správny ekonóm byť a aké charakterové vlastnosti by nemal postrádať? Tu sú niekoľké z nich:

Láska k číslam

Ekonóm sa nesmie báť čísel. Ekonóm ich miluje, pracuje s nimi, snaží sa ich pochopiť. Nemá problém s:

• prácou s veľkými datasetmi
• interpretáciou vzťahov a závislostí
• tvorbou a správnym chápaním grafov
• vizualizáciami svojich výsledkov
• vysvetľovaním a prezentovaním svojich zistení pred odbornou aj lajckou verejnosťou

Zvedavosť

Zvedavosť je vlastnosť, ktorá robí z priemerného ekonóma, ekonóma dobrého. Leadri odvetvia sa od priemeru odčlenili už na školách a bola to práve zvedavosť, ktorá ich k tomu dohnala. Mimoškolské aktivity, voľba správnych predmetov a časté siahanie po informáciách skrytých za horizontom bežného vzdelávacieho systému ich dostala na vrchol.

Chápanie komplexných systémov

Ekonómia je komplexný vedný odbor. Zaoberá sa jedným z najkomplexnejších systémov aký poznáme a rozhodne tým najkomplexnejším aký kedy človek vytvoril. Ekonóm musí vedieť prijať informácie z rôznych vedných odborov a pracovať s nimi. Všeobecný prehľad je preto nutnosťou.

Premýšľanie nad svetom aj mimo svojej ekonomickej bubliny zaberie ekonómovi veľa času. Je preto dôležité aby vedel nájsť aj vo veľkých, zložitých, zdanlivo nepochopiteľných systémoch svoje čaro.

Nezávislé zmýšľanie

Ekonóm nie je politik. Neohýba svoje zistenia k sebe vlastnému vnímaniu sveta. Nemanipuluje dátami, neposkytuje rozporuplné vyjadrenia. Keď je vystavený výsledkom odlišným aké očakával, zverejní ich a interpretuje tak ako mu to káže profesijná česť. Ekonóm nehovorí to čo chce počuť väčšina, hovorí to čo väčšina počuť potrebuje. Odkrýva pravdu a vysvetľuje ju spoločnosti.

Verbálna aj neverbálna komunikácia

Dobrý ekonóm je všestranný. Takzvané soft skills, ktoré ku svojej práci potrebuje sa snaží neustále zlepšovať. Veľa ekonómov má problém s verbálnou alebo neverbálnou komunikáciou. Pri práci s dátami môžu byť excelentný, no ak ich dokážu prezentovať len pred svojimi kolegami, resp. vo svojich profesných bublinách, ich práca je neúplná. Ekonóm pracuje najmä pre spoločnosť. Svoju existenciu musí preto vedieť obhájiť verbálne aj neverbálne, v médiách, na verejných prednáškach aj v univerzitnom prostredí.

Vzťah k vzdelaniu a titul

Ekonomické profesie prinášajú so sebou aj istý spoločenský status. Spoločenský status bol chtiac aj nechtiac historisky spätý s akademickým pôsobením. Uznávaní odborníci boli pozdvihovaní titulmi vyššej úrovne. Aby ekonóma rešpektovala aj laická verejnosť, potrebuje k svojej práci titul. Je niečím, čomu ľudia už z historického hladiska dobre chápu.

Dôkazom je vôľa politikov podvádzať pri písaní bakalárskych, diplomových, rigoróznych či iných prác. V očiach verejnosti je lepšie dispomovať titulom falošným, ako žiadnym. Na rozdiel od politikov ekonómovia obhajujú svoj titul pred kolegami každý deň, potrebujú preto k svojej práci, titul ozajstný.