31.10.2026 (SITA.sk) – Horáček zdôraznil, že byť oporou nemusí znamenať nájsť odpoveď za druhého, ale citlivo vnímať jeho potreby.

Takmer polovica Slovákov sa doteraz nevyrovnala so stratou blízkeho človeka a v približne tretine rodín sa o smrti mlčí, vyplýva z Veľkého prieskumu rodín UNIQA 2026. Počas smútenia zdieľa tri štvrtiny Slovákov svoje emócie s rodinou alebo majú oporu medzi priateľmi, no zároveň až 90 percent členov slovenských rodín tvrdí, že sa so stratou blízkeho musia vyrovnávať sami.

„Napriek tomu až 90 percent členov slovenských rodín tvrdí, že sa so stratou blízkeho musia vyrovnávať sami, a až v tretine slovenských rodín sa o pocitoch súvisiach so stratou blízkeho nehovorí ani vtedy, keď v rodine niekto práve zomrel. Mlčanie však neznamená, že ľudia nepotrebujú pomoc. Aj preto cez Nadačný fond UNIQA otvárame tému paliatívnej starostlivosti a pomoci mobilných hospicov. Pomáhame rodinám získať informácie a nájsť odbornú oporu počas vážneho ochorenia blízkeho aj po jeho strate. Keď ľudia poznajú možnosti pomoci včas, nemusia ich začať hľadať až vo chvíli, keď sú vyčerpaní a pod tlakom. Chceme, aby vedeli, že sme tu pre nich aj v takýchto náročných obdobiach,“ vyjadrila sa Katarína Strýčková z Nadačného fondu UNIQA.

Náboženstvo, viera a psychologická pomoc

Dve tretiny rodín si myslia, že zármutok časom odznie. Takmer 40 percent slovenských rodín nachádza útechu vo viere alebo náboženstve, zatiaľ čo len malé percento vyhľadáva odbornú psychologickú pomoc. Napriek tomu takmer polovica Slovákov uvádza, že sa so smrťou blízkeho stále nevyrovnala.

„Viac ako štvrtina respondentov sa stará o starých či chorých blízkych. Až 40 percent tých, ktorých Slováci stratili, boli pred smrťou odkázaní na pomoc iných,“ upozornil psychiater a neurovedec Jiří Horáček. Poukázal na dôležitosť empatie, schopnosti súcitiť s iným a dať mu to najavo. „Často nemusíme hľadať zložité riešenia, stačí úprimne prežívaná empatia. Je to najdôležitejší nástroj, ktorý uvoľní človeku ruky, aby si riešenie našiel sám,“ konštatoval.

Horáček zdôraznil, že byť oporou nemusí znamenať nájsť odpoveď za druhého, ale citlivo vnímať jeho potreby. Varoval pred falošným predstieraním: „To najhoršie je ‚hrať hru‘, keď človek vie, že je vážne chorý, ale ja mu hovorím presný opak.“

Existenciálna tieseň

Psychiater tiež upozornil, že existenciálna tieseň po vážnej diagnóze môže zasiahnuť nielen chorého, ale aj jeho blízkych, ktorí sa o neho starajú. „Existenciálnu tieseň môžeme zažívať aj ‚z druhej ruky‘, keď máme v okolí ťažko chorého človeka alebo sa staráme o umierajúceho rodiča,“ povedal.

„Myslím si, že by sme to mali uchopiť poctivo, a nenechávať to na poslednú chvíľu. Je úlohou každého z nás nájsť si na to riešenie, a nie pred ním jednoducho zavrieť oči,“ dodal Horáček o vyrovnávaní sa s vlastnou konečnosťou. Podľa neho nemusíme poznať odpovede na všetky obavy svojich blízkych, ale empatia, ktorú úprimne prežívame a dokážeme ju dať najavo, má veľkú hodnotu.

Prieskum rodinných podnikov realizovala agentúra NMS Market Research pre finančný dom UNIQA na Slovensku a v Česku. Kvantitatívneho zisťovania sa zúčastnilo 296 respondentov na Slovensku. Súčasťou výskumu boli aj kvalitatívne rozhovory zamerané na život a psychickú pohodu rodín v týchto krajinách.

Viac k témam: Prieskum, Smrť, smútenie
Zdroj: SITA.sk – Smrť blízkeho zostáva v rodinách tabu. Až tretina Slovákov o nej nedokáže hovoriť © SITA Všetky práva vyhradené.